2,52 €  (76 Sk)

Záruka 24 mesiacov

Pestovanie rastlín bolo od samých počiatkov spojené s prenášaním semien a zavádzaním nových druhov a odrôd na území, kde zatiaľ nerástli. Introdukcia cudzokrajných rastlín má neobyčajný hospodársky význam. Týmto spôsobom boli získané početné rastliny okrasné, technické a úžitkové, medzi ktorými majú tiež svoje dôležité miesto aj subtropické ovocné dreviny, medzi ktoré patrí aj druh Ziziphus Ziziphus.
Je samozrejmé, že v podmienkach SR nedôjde k veľkoplošnému rozšírenie tohto subtropického ovocného druhu. Avšak jujuba si zaslúži väčšie rozšírenie hlavne pre svoje biologické a poľnohospodárske vlastnosti, ku ktorým patria predovšetkým odolnosť voči chladu, suchu a nenáročnosť na pôdne podmienky. Vysoký obsah biologicky aktívnych látok ju robí veľmi cennou aj v potravinárstve a vo farmácii. Platný botanický názov je Ziziphus Ziziphus. V Číne sa jujuba pestuje viac ako 4 000 rokov, pričom až do polovice 20. storočia tu bola najrozšírenejšou ovocnou drevinou, hneď po nej nasledoval tomel, hrušky, citrusy a jablone. Dodnes je jednou z najdôležitejších ovocných plodín Číny. Charakteristika rastliny jujuba je opadavý nízky strom alebo ker subtropického až temperátního pásma. Vetvy sú neusporiadane tvarované s párom tŕňov u každého nodu. Existujú aj druhy takmer beztrnité. Asi v 4 rokoch dorastá do výšky až 12 m, pri 35 cm priemere kmeňa. Plodom je podlhovastá vajcovitá, hruškovitá až guľovitá kôstkovica s tmavo červeným alebo až hnedým lesklým oplodím, dlhá 2 - 5 cm, spočiatku zelená, pri dozrievaní dostáva oranžovo žltú až červeno hnedú farbu. Prezreté a dosušované vyzerajú ako čerstvé datle alebo olivy. Dužina je mäsitá, zelenkavo biela až nažltlá, sladkej a aromatickej vône, chrumkavá až hubovitá. Preto je výhodné nechať plody po zbere nejaký čas zavädnúť, aby sa dužina trochu vysušila. Potom sa stáva krehkou a sladkou. Semeno - kôstka je vretenovitá, k obom koncom špicatá. Zo semenníku sa vytvára kôstkovica s jednou kôstkou, ktorá môže obsahovať 1 - 3 embryá. Kôstkaa je tvrdá. Existujú aj bezsemenné plody, vzniknuté partenokarpicky. Nároky na teplotu: jujuba je typickou, nenáročnou drevinou subtropického kontinentálneho pásmy. Výborne rastie a plodí aj pri teplotách 25 - 28 °C. Dobre rastie v suchšom prostredí obzvlášť s horúcim suchým letom. Najdôležitejšia je slnečná poloha. Možné umiestnenie predstavuje studený skleník alebo chránená poloha južných teplých oblastí. Jujuba v našich podmienkach znáša až - 24 °C.
Nároky na pôdu: jujuba je náročná. Vyhovuje piesočnatá aj ílovitá, hlboká pôda. Najviac jej prospievajú teplé slnečné a záveterné miesta, kyprá, piesočnato-hlinitá pôda dobre priepustná pre vodu a vzduch. Má veľkú prispôsobivosť ako k suchým tak aj zamokreným alebo zasoleným pôdam. Rastie a plodí aj na chudobných pôdach, kde by sa iným subtropickým drevinám nedarilo.
Nároky na vlahu: v podmienkach, keď je rastlina zavlažovaná, je jej základné koreňová mäsa rozložená v hĺbke 0,8 - 1 m, s ďalšou hĺbkou koreňov ubúda. Z hľadiska nástupu do vegetácie, bolo pozorované, že jujuba v podmienkach SR (južné Slevensko) začína pučať koncom marca až začiatkom apríla. Počiatok kvitnutia je pozorovaný od konca apríla až začiatkom mája a vo vonkajšej výsadbe koncom mája až v polovici júna. Zber plodov je v období od polovice októbra do začiatku septembra.
Obsahové látky:
Plody: Nutrične je najdôležitejšie obsah vitamínu C v množstve 400 - 1000 mg./ 100 g čerstvých plodov. Medzi ďalšie významné obsahové látky patria triterpenoidná kyselina oleanolová, betulinová, ursulová, ďalej to sú fenoly, tanín, betulín, jujubogenin, jujubosid, Flavon C-glykozid a spinosin, triesloviny, červené farbivo eretrozifil, rutín, z vitamínov sú to okrem vitamínu C, tiamín (B1), riboflavín (B2), pyridoxín (B6), niacín (PP) a provitamín-karotén. Plody ďalej obsahujú 2,6 - 3,4% bielkovín, 3,7% tukov a 25 - 32% sacharidov. Z minerálnych látok je to draslík, železo, vápnik, fosfor, horčík, sodík, zinok, mangán, meď, kobalt a jód.
Listy: obsahujú cukry, karotén, tanín, flavónové glykozidy, saponíny, kumaríny, živicu, sliz, vitamín C (69 mg./ 100g ), kyselinu jablčnú a octovú. V kôre sa nachádza leukopelargonidin, leukocyanidin a kyselina betulinová. Šťavy listov jujuba majú ako jediné podivuhodnú vlastnosť. Či čerstvé alebo sušené obsahujú látku, ktorá paralyzuje bunky, ktoré vnímajú sladkú chuť, tzn., ruší schopnosť vnímania sladkosti. Ak pokúšete jej listy, potom na pol až na celú hodinu strácame pojem sladkosti.

Dátum poslednej aktualizácie: 9.august 2012